Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po
Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie,
brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom.
Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými
hodnotami Slovenského raja.
   
Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny
približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie
Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať
do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky (
Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok) s menšími
prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny
Glac.
   
Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906.
V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od
Hrabušíc (Hrdlo Hornádu) po
Smižany (vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši).
   
Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou
lanovej lávky v ústí
Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá
výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov
a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne
70 m drevených lávok.