História

10 Naj | Turistické strediská a ciele | Mestá a obce
  Prírodné rezervácie | Mapy | Mapa | Popis | Fotogaléria  
Chodníky a cyklotrasy | Webkamery | Výlety do okolia
Klikacia mapa s turistickými chodníkamiDetailná turistická mapa 1:50000


    Územie Slovenského raja a jeho predhorie Hornádska kotlina bolo osídlené, i keď nie súvisle a celoplošne, už od mladšej doby kamennej, ako to potvrdzuje napríklad výšinné neolitické sídlisko na lokalite Hradisko v Čingove. Doposiaľ zaregistrované nálezy jednoznačne svedčia o tom, že toto územie bolo intenzívne osídľované a že obyvateľstvo dokázalo využívať tunajšie bohaté prírodné zdroje. Väčšinu výrobkov, ktoré obyvatelia potrebovali k svojmu dennému životu si vyrábali sami. Odev si zhotovovali z ľanu a konope, zdokumentované je aj jeho farbenie modrotlačou, domácky bolo vyrábané i náradie a náčinie. Od nepamäti sa tu dolovali železné a medené rudy a zvyčajne sa na miestach nálezov i spracovávali.
    V stredovekej histórii plnila Spišská župa funkciu pohraničnej oblasti na tzv. poľskej ceste, vedúcej cez Spiš na juh. Jednou z jej vetiev bola aj Glacká cesta, tiahnúca sa naprieč Slovenským rajom. Čiastočne zachovalým stavebným prvkom na tejto ceste je "Dukov most" nad dolinou Malého Zajfu. V období tatárskeho vpádu v 13.stor. hľadal ľud Hornádskej kotliny záchranu pred tatarskými hordami v neprístupných lokalitách Slovenského raja na dnešnom Kláštorisku, ktoré sa v tomto období nazývalo Skalou útočista - Lapis refugii a kde bol neskôr postavený kartuziánsky kláštor.
    Intenzívny rozvoj ťažby rúd nastal najmä v 14. stor. a s ňou súviselo i masívne vytínanie drevnej hmoty z tunajších bohatých lesov na prípravu dreveného uhlia, ktoré bolo hlavným zdrojom energie. Baníctvo a hutníctvo poznamenalo vývoj celého regiónu. Zaoberali sa ním obyvatelia v Hornádskej kotline napr. lokalita Smižianska Maša alebo Hrabušice, kde ešte v r. 1838 boli funkčné 3 hámre, ale aj obyvatelia Hnileckej doliny, napr. Palcmanská Maša, Mlynky, Stratená, kde hutníctvo bolo hlavným zdrojom obživy.
    Výstavba Košicko-Bohumínskej železničnej trate v druhej polovici 19. stor. otvorila tento kraj širokému okruhu návštevníkov. Do povedomia, z pohľadu cestovného ruchu, vstúpilo toto územie najmä objavením Dobšinskej ľadovej jaskyne. Postupné turistické objavovanie atraktívnych lokalít a tiesňav s vodopádmi na prelome 19. a 20. stor. (napr. Sokolia dolina už v roku 1913) a ich sprístupňovanie zariadeniami a pomôckami až do dnešnej podoby, vytvorili zo Slovenského raja oblasť turisticky veľmi atraktívnu a intenzívne vyhľadávanú a navštevovanú.


FOTOALBUM

Spiš | Gemer | Liptov | Horehronie | Slovenský raj | Vysoké Tatry | Nízke Tatry | Západné Tatry | Belianske Tatry | Veľká Fatra | Chočské vrchy
Pieniny | Spišský hrad | Chrám sv.Jakuba | hrad Ľubovňa | Krásna Hôrka | AquaCity | Bešeňová | Tatralandia | Vrbov | Vyšné Ružbachy